BlogNovinky

Materské mlieko a mikrobióm dojčených detí


Normálna počiatočná baktériová kolonizácia tráviaceho traktu sa považuje za dôležitý proces, ktorým sa od prvých minút začína novorodenec prispôsobovať vonkajšiemu prostrediu. Baktériová kolonizácia čreva novorodenca sa považuje za kritický krok, ktorý určuje prirodzený metabolický a imunologický vývin tráviaceho traktu a z neho vyplývajúci krátkodobý i dlhodobý zdravotný stav jedinca.

Súhrn všetkých mikroorganizmov osídľujúcich organizmus používame termín mikrobióta. Mikrobióm je súhrn všetkým mikroorganizmov a ich génov.

Zloženie mikroflóry každého človeka si v neskoršom veku zachováva mnohé základné znaky získané počas prvých dní a týždňov po pôrode.

Diverzita prvotného mikrobiómu novorodenca je nízka a medzi novorodencami sú rozdiely. Jeho zloženie a zastúpenie jednotlivých mikrobiálnych kmeňov závisí od: genetickej predispozície, zloženia mikrobiómu matky, termínu a spôsobu pôrodu aj spôsobu výživy (dojčenie, prechod na komplementárnu stravu).

Včasná bakteriálna kolonizácia čreva novorodenca je ovplyvnená matkou –  jej metabolicko-imunitným stavom počas tehotenstva, po pôrode a počas dojčenia. Mikrobióm matky ovplyvňuje samotný proces tehotenstva, vývin plodu, pravdepodobnosť predčasného pôrodu a následne aj zdravotný stav novorodenca. Samotný proces vytvárania črevného mikrobiómu prebieha v niekoľkých na seba nadvädzujúcich fázach.

Prenatálne dieťa sa pôvodne považovalo za mikrobiologicky sterilné. Tehotenstvo je obdobím, keď už dochádza k prvému kontaktu dieťaťa s baktériami. Baktérie pochádzajúce z tráviaceho a urogenitálneho traktu matky sa našli pomocou najnovších genetických metód (nie kultiváciou) v pupočníkovej krvi, v amniotickej tekutine a tiež v placente, a to bez akýchkoľvek klinických dôkazov infekcie či zápalu. Predpokladá sa, že matkine baktérie prechádzajú krvou do placenty, odkiaľ dosiahnu amniotickú tekutinu, ktorú prenatálne dieťa prehĺta. Baktérie v placente majú zaujímavé zloženie. Sú totožné s tými, ktoré ma tehotná žena v dutine ústnej. Preto je dôležité, aby sa žena, ktorá plánuje otehotnieť, dôkladne starala o zdravú ústnu dutinu. Akýkoľvek zápal v nej dokonca zvyšuje riziko predčasného pôrodu.

„Baktérie, ktoré získame pri narodení s nami zostanú po celý život.“ Fyziologická črevná mikrobiota poskytuje novorodencovi priamu ochranu pred patogénnymi mikroorganizmami. Je potrebná na vytvorenie bariérových funkcií čreva a na vybudovanie slizničnej imunity. Pozitívne ovplyňuje aj systémovú imunitu. Je rozhodujúcou pre charakteristiku individuálnej imunitnej reaktivity novorodenca. Abnormálny vývoj črevnej mikrobioty (typický pre dojča kŕmené mliečnou formulou alebo liečené antibiotikom) je spojený s tendenciou k imuno-patologickej reaktivite v ďalšom vývoji. Je dokázaný sklon k alergickým reakciám I. typu sprostredkovaný IgE protilátkami. Abnormálna mikrobiota je asociovaná s rizikom vzniku diabetes mellitus I. typu a má negatívny vplyv na metabolické nastavenie jedinca.

Určujúcim faktorom je spôsob pôrodu. Dieťa získava prvú dávku baktérii po prechode pôrodnými cestami. Veľmi obmedzený počet baktérii kolonizujúcich vaginálne prostredie sa stáva súčasťou črevnej mikroflóry novorodenca. Sú to najmä laktobacily a bifidobaktérie, teda baktérie mliečneho kvasenia. Tie dokážu u novorodenca naštartovať správne fungovanie imunitného systému, dobré trávenie či prijímanie vitamínov.

Pôrod cisárskym rezom ovplyvňuje kvantitatívne zloženie mikroflóry aj jej zníženú  diverzitu. Osídľovanie čreva novorodenca je oneskorené o 10 dní a takmer o mesiac neskôr osídľujú tráviaci trakt laktobacily a bifidobaktérie. Tieto zmeny v zložení črevnej mikroflóry pretrvávajú dlhodobo, až pol roka (najmä významne nižší podiel bifidobaktérií).

Zloženie črevnej mikroflóry dojčaťa je ovplyvnené spôsobom jeho výživy.

Materské mlieko je zdrojom mikroorganizmov pre tráviaci trakt novorodenca. Obsahuje pomerne široké spektrum  rôznych druhov baktérií: stafylokoky, streptokoky, laktokoky, enterokoky, laktobacily a bifidobaktérie, pričom posledné dve majú aj potenciálne probiotické vlastnosti. V stolici dojčených detí sa nachádza podobné mikróbne zloženie ako v mlieku ich matiek. Prítomnosť baktérií v MM má endogénny pôvod. Predpokladá sa tzv. entero-mamárny obeh, pri ktorom sa probiotické baktérie dostávajú z čreva do mliečnej žľazy a následne do mlieka.  Najčastejšie prenášanými druhmi bifidobaktérií z MM sú Bifidobaktérium longum; B infantis a B suis; prípadne B. Bifidum a B. Breve. Dojčené deti majú vyšší podiel laktobacilov a bifidobaktérií v črevnej mikroflóre v porovnaní s deťmi živenými mliečnymi formulami (zloženie ich mikroflóry pripomína mikroflóru dospelých).

Okrem toho materské mlieko obsahuje aj prebiotické oligosacharidy (tzv. bifidogénne faktory), ktoré podporujú rast a delenie bifidobaktérií a laktobacilov – prebiotiká. Tvorí ich zmes špecifických oligosacharidov. Pre človeka sú nestráviteľné, sú ale esenciálne pre rozvoj a fyziologickú funkciu črevnej mikrobioty. Mikrobiota v hrubom čreve (z nich najmä bifidobaktérie) fermentuje prebiotické oligosacharidy za vzniku mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), t.j. acetát, propionát a butyrát, ktoré sú hlavným zdrojom energie pre epitelové bunky črevnej sliznice. Oligosacharidy tak vplývajú priamo na imunitný systém dojčeného dieťaťa – zosilňujú bariérovú funkciu čreva a interagujú s imunokompetentnými bunkami prostredníctvom selektínov a receptorových bielkovín. Nepriamy vplyv je sprostredkovaný pozitívnym pôsobením na rovnováhu črevnej mikroflóry a podporou rastu probiotických baktérií.

Probiotiká sú definované ako zdraviu prospešné mikroorganizmy, ktoré prijímame v potrave. Nemali by sme stotožňovať prirodzenú črevnú mikrobiótu s probiotickými mikroorganizmami. Medzi zásadné vlastnosti, ktoré by probiotiká mali mať je ich schopnosť prežiť agresívne prostredie vstupu do tráviaceho traktu. V tráviacom trakte by mali mať probiotiká schopnosť sa zachytiť a aspoň prechodne sa stať súčasťou črevnej mikrobióty. Probiotické mikroorganizmy modulujú slizničnú a sprostredkovane systémovú imunitu. Dá sa povedať, že prítomnosť probiotických mikroorganizmov „regulovane stimuluje“ črevný slizničný systém a zvyšuje jeho pripravenosť chrániť pred škodlivým vplyvom.

Neprimeraná kolonizácia čreva novorodenca vedie k dysbióze a neskôr k zvýšeným prejavom imunopatologických stavov a alergických ochorení.

Autor: Dobišová Irena

 

Zdroje:

Young, E. I Contain Multitudes: The Microbes Within Us and a Grander View of Life. Harper Collins Publishers.2016

Jan Krejsek. Imunologie člověka. Garmon 2018.

Jeseňák, M. Havlíčeková, Z. Bánovčin, P. Materské mlieko a dojčenie v kontexte modernej medicíny. Amedi 2015.