Bolesť pri dojčení, poranené bradavky a nepriberanie dieťaťa na hmotnosti nemusí byť vždy spôsobené len krátkou uzdičkou, ako sa zvyčajne nesprávne interpretuje. Efektívne dojčenie závisí od schopnosti koordinovaného satia, dýchania a prehĺtania dieťaťa.
Z anatomického hľadiska k tomu novorodenec potrebuje 6 z 12 hlavových nervov, 22 lebečných kostí spojených v 34 sutúrach a 60 svalov – všetko v správnom tvare a funkcii. Túto schopnosť koordinácie má zdravé v termíne narodené dieťa vrodenú. Poruchy uvedeného komplexného mechanizmu však môžu nastať nie len v prípade niektorých vrodených porúch či nízkeho gestačného veku, ale aj v prípade, že je hlavička dieťaťa dlhšie vystavená nepriaznivým mechanickým tlakom počas tehotenstva a/alebo pôrodu.
Štruktúra lebky novorodenca je prispôsobená na prechod pôrodnými cestami. Lebečné kosti sú rozdelené na jednotlivé segmenty – záhlavná kosť má 4 časti, spánková kosť 3 a čelová 2 časti, čo dodáva kostiam extra hybnosť. Osifikácia kostí ešte nie je ukončená. Chrupavkové tkanivo v oblasti záhlavnej kosti ako aj membranózne spojenia v oblasti švov a otvorov (fontanel) umožňujú určité „priblíženie” lebečných kostí. Táto anatomická možnosť prispôsobovania umožňuje hlavičke meniť tvar (Moulding) a zároveň zabezpečuje ochranu pri kontrakciách maternice a voči pôsobiacim tlakom v panve. Chráni tým mozog aj hlavové nervy.
„Moulding“ lebečných kostí je ovplyvnený polohou dieťaťa v maternici počas prenatálneho vývoja. Na hlavičku môže mať vplyv morfológia matky (skolióza, poruchy v panvovej oblasti) ako aj ine patologicke alebo fyziologicke zmeny na maternici, ktoré obmedzujú polohu a priestor hlavičky (myom, multiplodove tehotenstvo). Dlhodobá poloha dieťaťa v maternici panvovým koncom (KP) môže spôsobiť nadmerné vybočenie hlavičky do strany a zapríčiniť tak kontrakciu svalov v oblasti krčnej chrbtice, hyoidnej kosti a mandibuly, ktoré pôsobia ako úponové body pre jazyk a jeho polohu v ústnej dutine.
Malprezentácie dieťaťa, typ a dĺžka pôrodu (vaginalny vs. cisarky), lekárske postupy a intervencie sú faktory, ktoré ovplyvňujú „moulding“ hlavičky dieťaťa a zohrávajú významnú úlohu v mechanizme a iniciácii dojčenia. Asistované pôrody s použitím vákua či klieští sú často spojené s komplikáciami aj pri dojčení. Nadmerné kompresné a rotačné sily použité pri pôrode môžu narušiť morfológiu hlavičky a spôsobiť mikrotraumy ovplyvňujúce funkciu hlavových nervov. Dôsledkom môže byť motorická dysfunkcia orofaciálnych a žuvacích svalov, dysfunkcia v temporomandibulárnom kĺbe, porucha satia a prehĺtania. Nadmerný ťah na krčnú chrbticu novorodenca, komplikované pôrody koncom panvovým (KP) alebo dystokia ramien dieťaťa možu spôsobiť poranenia horných koreňov brachiálneho nervového komplexu. Narušená motorika hornej končatiny a zmeny polohy lopatky ďalej pôsobia na postavenie krčnej chrbtice a hiodnej kosti a teda aj na polohu jazyka.
Kostné štruktúry sú inervované nociceptívnymi vláknami, preto akékoľvek poranenie periostea alebo okolitých mäkkých tkanív (Cephalohematom), môže dieťaťu spôsobovať bolesť hlavy. Asymetria hlavy a rôzne mikrotraumy môžu neskôr viest k rizikám plagiokefalie, nepriechodnosti lakrimálnalneho ductu, zápalu stredného ucha, k zvýšenej plačlivosti dieťaťa ako aj problémom s trávením.
Nepríjemné alebo bolestivé podnety pôsobiace na nevyvinutý nervový systém novorodenca majú často krát celkový efekt – ovplyvňujú nielen jeho schopnosť efektívne sať, ale aj jeho cyklus spánku a bdenia, trávenia a celkové správanie.
Osteopatia je manuálna terapia, ktorá vníma telo ako celok. Jej filozofiou je podpora samoregulačnej schopnosti tela ako komplexného systému, ktorého nevyhnutnou súčasťou je harmonická spolupráca medzi jednotlivými subsystémami – anatómiou štruktúr a ich fyziologickou funkciou.
Osteopat sa pri zisťovaní anamnézy zaujíma o zdravotný stav matky počas tehotenstva, polohu prenatálneho dieťaťa v posledných týždňoch tehotenstva, modus a progresiu pôrodu ako aj o intervencie poskytnuté počas pôrodu. Dôsledne posúdi symetriu hlavičky, držanie tela, svalový tonus a pohyblivosť krčnej chrbtice dieťaťa. V prípade “mechanických porúch” pri dojčení sleduje jeho schopnosť satia a prisatia. Posudzuje činnosť anatomických štruktúr zodpovedných za mechaniku dojčenia. Úlohou osteopata je detailne poznať anatómiu a fyziológiu jednotlivých štruktúr a predovšetkým komplexné posúdenie ich vzájomných vzťahov. Emocionálny stav matky a dieťaťa pri dojčení je významným faktorom nie len úspešného dojčenia ale zohráva významnú úlohu v bio-psycho-sociálnej koherencii páru. Súčasťou osteopatickej starostlivosti je preto poskytnúť matke a dieťaťu bezpečné prostredie, plné pozitívnych podnetov a emocionálnu podporu a pomoc, aby aj po pôrode naďalej mohli spolu fungovať harmonicky ako jeden celok.
Osteopat počas liečby využíva rôzne techniky, ktorými sa snaží uvoľniť napätie nahromadené v lebečných štruktúrach, kĺboch a svaloch. Upravením svalového napätia v štruktúrach tkanív sa zlepší ich prekrvenie, prechod lymfy, výmena živín a nervová inervácia. Odstránením negatívnych vplyvov dáva príležitosť k pozitívnemu emocionálnemu a efektívnemu vývinu autonómnej nervovej sústavy. Osteopatická liečebná metóda zvyšuje pohodu dieťaťa, čím pozitívne ovplyvňuje dojčenie.
Spolupráca profesionálnych laktačných konzultantov s osteopatmi, ktorí absolvovali vysokoškolské štúdium v odbore zohráva významnú úlohu v podpore dojčenia, a to predovšetkým ak sú problémy pri dojčení spojené s poruchou satia a pristatia dieťaťa.
Autor: Janáková Jusko Zuzana, B.Ost (UK)
Zdroje:
Aarnivala H., Deformational Plagiocephaly: Prevalence,Qualification and Prevention of Acquired Cranial Asymmetry in Infants., University afoul Graduate School, Finland, 2017
Billington J,Yardey I, Upadhyaya M: Long term efficacy of a tongue tie service in improving breast feeding rates: A prospective study. Podiatry Surg 2018;53(2):286-288
Fraval MM. A pilot study: Osteopathic treatment of infants with a sucking dysfunction. J Am Acad Osteopathy 1998;8:25–33.
Herzhaft-Le Roy J., Xhignesse M., Gaboury I.; Efficacy of an Osteopathic Treatment Coupled With Lactation Consultations for Infants’ Biomechanical Sucking Difficulties: A Randomized Controlled Trial, Journal of Human Lactation, 2016: Vol.33,p.165-172.
McGlone F.,Cerritelli F.,Walker S.,Esteves J., The role of gentle touch in perinatal osteopathic manual therapy, Neuroscience and Biobehavioral Reviews, 2017: Vol.72, p.1-9
Wilson-Clay B., Hoover K., The Breastfeeding Atlas, Lact NewsPress Texas, 6th Edition, 2017
Smith L., BSE, IBCLCJ; Impact of Birthing Practices on the Breastfeeding Dyad Midwifery Womens Health 2007;52:621–630 © 2007 by the American College of Nurse-Midwives.