Autor: Mgr. et Mgr. Hanušová  Z. Mgr. Galková M, PhD. IBCLC

Ak chceme do sveta dojčenia vkročiť tou správnou nohou je dobré zaujímať sa o dojčenie ešte pred pôrodom. V rámci predpôrodnej prípravy môžeme získať informácie nielen o samotnom pôrode ale aj o tom, čo nasleduje po ňom. Pretože priebeh pôrodu významne ovplyvňuje spustenie laktácie a úspešné dojčenie. 

Úspešný začiatok dojčenia a tvorba materského mlieka veľmi úzko súvisí s pôrodom. Dôležitým faktom pritom je, že máme svojmu dieťaťu čo ponúknuť hneď po jeho narodení. Kolostrum sa totiž v prsníkoch ženy vytvára už od 16. týždňa tehotenstva.              

Prirodzený pôrod v kontraste s medicínsky-vedeným vaginálnym pôrodom

Počas pôrodu, pri kontrakciách prebiehajú v tele ženy hormonálne procesy vďaka ktorým si matka aj dieťa uvedomujú, že pôrod prebieha. Pokiaľ je to možné, neodporúča sa do tohoto procesu nijako zasahovať. Ak spustenú kaskádu hormonálnych reakcií žiadnym spôsobom neovplyvňujeme – hovoríme o prirodzenom pôrode. Naopak, ak musíme do priebehu pôrodu zasiahnuť (liekmi alebo iným spôsobom) – jedná sa o medicínsky vedený pôrod a to môže mať zásadný vplyv na začiatok dojčenia a spustenie tvorby materského mlieka.

„Informácia, že pôrod prebieha“ je dôležitým stimulom pre ďalší rozvoj laktácie.

Po narodení patrí dieťa na hrudník matky, kde zostáva v neprerušovanom kontakte koža na kožu po celý čas. V tomto období je matka schopná vplyvom hormonálnych reakcií zaľúbiť sa do svojho dieťaťa a upevniť väzbu, ktorá sa medzi nimi vytvorila ešte prenatálne. Novorodenec dokáže v tejto fáze vďaka vrodeným inštinktom sám nájsť prsník a prisať sa (Breast Crawl). Nevyhnutnou podmienkou úspešného „samoprisatia“ je do tejto fázy nijako nezasahovať a pokiaľ to stav dieťaťa a matky dovoľuje, odložiť všetku rutinnú starostlivosť na neskôr. Aj prvé ošetrenie novorodenca môžeme realizovať na tele matky a váženie  a meranie urobiť neskôr.

V prípade, že bonding ihneď po narodení nie je možný zostáva novorodenec s matkou v kontakte koža na kožu až po nevyhnutnom ošetrení a stabilizácii jeho stavu. Ak nemôže byť dieťa pri matke je ideálny pre bonding otec. V niektorých zdravotníckych zariadeniach nie je možný bonding bez prítomnosti sprievodnej osoby. Bezpečnosť dieťaťa a matky je dôležitá. Odporúčame preto vziať so sebou aj sprievodnú osobu.

Neprerušovaný intenzívny kontakt koža na kožu ihneď po pôrode je protektívny faktor rozvoja laktácie. Umožňuje novorodencovi využiť všetky vrodené reflexy, ktoré vedú k bezproblémovému prisatiu a efektívnemu dojčeniu!

Ak sú matka i dieťa po pôrode v poriadku prechádzajú spoločne, bez zbytočného odlúčenia na izbu gynekologicko – pôrodníckeho oddelenia, kde zostávajú spolu až do prepustenia do domáceho prostredia. Separácia dieťaťa od matky pôsobí rušivo na dojčenie a vedie k zbytočnému dokrmovaniu dieťaťa.

Operačný pôrod cisárskym rezom

V akútnej situácii, keď musí byť spontánny pôrod ukončený cisárskym rezom je istou výhodou, že prebehli aspoň kontrakcie maternice. Telo matky aj dieťaťa „zaregistrovali“, že pôrod prebieha. Ak je to možné, odporúča sa aby pôrod prebiehal v spinálnej anestézií. V takomto prípade žena – matka svojimi zmyslami intenzívne vníma, že sa dieťa narodilo.

Ak to stav dieťaťa dovoľuje je uložené na hrudník matky ešte v operačnej sále. Kontakt koža na kožu zohráva významnú úlohu nielen pri stimulácií hormonálnych procesov ale aj v  eliminácií stresu u obidvoch. Dieťa ďalej zostáva v kontakte koža na kožu u sprievodnej osoby – otca.

V ideálnom prípade pokračuje matka v bondingu na pooperačnej izbe. Aj tu by malo byť dieťa prikladané k prsníku na požiadanie a tak často ako sa dá, aj v noci. V prípade, že je nevyhnutné odlúčenie od matky musíme nahradiť stimuláciu prsníkov masážami a manuálnym odstriekavaním kolostra.

Ak je operačný pôrod plánovaný chýba spomínaný stimul, ktorý prebieha pri kontrakciách maternice. V tomto prípade však poznáme termín pôrodu a je teda možnosť stimulovať tvorbu materského mlieka 4 – 5 dní pred pôrodom manuálnym odstriekavaním kolostra. Profesionálne laktačné konzultantky IPD vám poradia ako kolostrum odstriekavať a uskladňovať.

Ak sa záver pôrodu komplikuje a musíme pri narodení dieťaťu pomôcť (vakuumextraktorom či kliešťami) je nutné ho ihneď po narodení ošetriť. Keď to jeho stav dovolí, zostáva na hrudníku matky v kontakte koža na kožu alebo v bondingu pokračuje sprievodná osoba – otec.

Pri takomto type pôrodu hrozí matke väčšia strata krvi, čo negatívne ovplyvňuje tvorbu materského mlieka. U dieťaťa môže byť zase oslabená potreba a schopnosť sať na prsníku. V prípade, že sa dieťa k prsníku neprisaje alebo je jeho satie nedostatočné odporúčame stimuláciu prsníkov masážami a odstriekavanie kolostra manuálne tak často ako je to možné (8 – 12x za 24 hodín). Dieťa je kŕmené odstriekaným materským mliekom alternatívnym spôsobom.

„Bezprostredný kontakt koža na kožu, včasné dojčenie, stimulácia a efektívne vyprázdňovanie prsníkov po pôrode zohráva významnú úlohu v dostatočnej tvorbe materského mlieka!“

Zdroje:

1. Genna Watson, C. Schafer, R. Physiologic Breastfeeding: A Contemporary Approach to Breastfeeding Initiation. 2019.

2. Galková, M. Matulníková, L. Šagátová, A. Ďurina, R. Základný kurz o dojčení. 2016.

3. Hašto, J. Diskusia o význame popôrodného kontaktu matky a dieťaťa. 2014.