Autor: Mgr. Hanušová, Z., Mgr. Galková Michaela, PhD. IBCLC

Vertikálna poloha pri dojčení je v literatúre opisovaná aj ako „pronačná“, „frontálna“ či poloha „polo-ležmo“. Označenie polohy vyplýva zo vzájomnej polohy matky a dieťaťa, pričom dieťa leží nahé, „koža na kožu“ na tele matky. Predná časť jeho tela sa v maximálnej miere dotýka prednej časti tela matky.

Podľa Suzanne Colson, ktorá sa aktívne zaoberá využívaním vertikálnej polohy pri dojčení, je tzv. “Laid-Back Possition“ poloha, v ktorej dokáže byť dojčené aj dieťa s problémami efektívne sať na prsníku.

Dojčenie vo vertikálnej polohe

Matka sedí (leží) pohodlne, pričom sa celým chrbtom uvoľnene opiera o podložku v miernom záklone (15 – 65°). Prikladá dieťa k prsníku zvislo (vertikálne) alebo šikmo tak, aby bolo svojou prednou (frontálnou) časťou tela v čo najväčšom kontakte s telom matky (pozdĺžne, priečne alebo šikmo). Hlavička dieťaťa je vždy vyššie ako jeho „bosé“ nohy. Catherine Watson Genna to názorne opisuje na svojej stránke.

Vertikálna poloha umožňuje dieťaťu maximálne využiť vrodené reflexy, ktoré uľahčujú správne prisatie a stimulujú dojčenie. Prirodzene podporuje vzájomnú interakciu medzi matkou a dieťaťom a podporuje vylučovanie hormónov potrebných pre tvorbu materského mlieka. Dieťa sa aktívne podieľa na dojčení – hovoríme o intuitívnom dojčení.

Kedy môžeme využiť vertikálnu polohu pri dojčení?

• Intenzívny oxytocínový reflex (Led-down reflex)

Dieťa dostáva veľké množstvo materského mlieka veľmi rýchlo. Oxytocínový reflex prebieha vo fázach, kedy sa strieda fáza prudkého vypudenia materského mlieka s fázou pokoja, čo sa prejaví správaním dieťaťa na prsníku. Spočiatku dieťa hltavo nahlas prehĺta až začne kašlať. Potom nasleduje fáza, kedy sa prúd materského mlieka spomalí, dieťa je nepokojné, odťahuje sa od prsníka, no v krátkom čase chce znova sať.

Materské mlieko s vyšším obsahom laktózy a menej tukov môže spôsobiť nedostatočný hmotnostný prírastok, prudké kolikovité bolesti brucha, riedke zelenkavé „strieľavé“ stolice, „odgrckávanie“ alebo až príznaky gastroesofageálneho refluxu (GER). Časom sa môže stať, že dieťa bude prsník dokonca odmietať. Užívanie látok na podporu tvorby materského mlieka (galaktogoga) situáciu ešte zhoršuje. Dojčením vo vertikálnej polohe sa problémy upravia zvyčajne do 4 dní.

• Skrátenie kývača hlavy (Torticolis),  Neúmerne malá brada (Mikrognatia), Znížený svalový tonus (Hypotónia), Trisómia 21 (Downov syndróm)

Pri dojčení vo vertikálnej polohe využíva novorodenec anatomickú ochranu dýchacích ciest, ktorá kompenzuje nezrelosť hrtana a znižuje riziko aspirácie. Mierny záklon hlavy a tesný kontakt sánky a jazyka s prsníkom mu umožňuje správne a efektívne satie na prsníku.

• Pri nádche a sťaženom dýchaní uvoľňuje dýchacie cesty a uľahčuje dojčenie.
• Po operačnom pôrode a zraneniach pôrodných ciest umožňuje pohodlie ženy a eliminuje bolesť postihnutých oblastí.
• Pri bondingu vo vertikálnej polohe novorodenec využíva až 20 vrodených reflexov, matka podopiera len nohy alebo zadok dieťaťa, zľahka pridržiava hlavičku. Dieťa má možnosť samé prísť k bradavke a prisať sa.
• Pri tzv. Biologickej starostlivosti (Biological Nurturing) vo vertikálnej polohe bol dokázaný signifikantne vyšší výskyt primárnych reflexov novorodenca a aktívna „kontrola“ príjmu materského mlieka zo strany dieťaťa.

Vertikálna poloha napomáha dieťaťu do 4. mesiaca regulovať prudký nárazový tok materského mlieka. Zároveň mu umožňuje udržiavať primeraný záklon hlavy a „vnorenie“ menšej brady do prsníka. Znižuje riziko aspirácie a napomáha dieťaťu so zníženým svalovým tonusom pri prehĺtaní.

Bonding vo vertikálnej polohe podporuje intuitívne dojčenie s maximálnym využitím vrodených schopností dieťaťa.

Zdroje:

Colson, S. Biological Nurturing: the laid-back breastfeeding revolution. 2012.

Colson, S. Optimal positions for the release of primitive neonatal reflexes stimulating breastfeeding. 2008.

Watson Genna, C. Supporting Sucking Skills in Breastfeeding Infants. 2017.

Gresens, R. Intuitives Stillen. 2016.

Hanušová, Z. Vertikálna poloha pri dojčení a jej využitie v praxi pôrodných asistentiek i v domácom prostredí. 2019.